Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI.

Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. na Misijnú nedeľu (Svetový deň misií): „Všetky diecézy Cirkvi pre celý svet“. Už je to 81. Misijná nedeľa, ktorá sa tento rok slávi 21.10. 2007.

Milí bratia a sestry, pri príležitosti Misijnej nedele by som chcel pozvať celý Boží ľud – pastierov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky, laikov, aby sme spoločne uvažovali o dôležitosti a naliehavosti misijnej činnosti Cirkvi. Veď to platí aj pre naše časy. Neustále sa ozývajú – ako všeobecné pozvanie a aktuálna výzva – slová Pána Ježiša Krista, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého, ktorými skôr, než vystúpil do neba, zveril apoštolom misijné poslanie: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“. A dodal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 19-20). V namáhavom diele evanjelizácie nám pomáha a sprevádza nás istota, že On, Pán žatvy, je s nami a bez prestania vedie svoj ľud. Kristus je nevyčerpateľným prameňom misie svätej Cirkvi a tento rok máme ešte jeden dôvod na obnovu misijného úsila. Je to 50. výročie encykliky Božieho Sluhu Pia XII. Fidei donum. Ňou povzbudil k spolupráci a rozvinul ju medzi Cirkvami v prospech misie ad gentes. 

„Všetky diecézy Cirkvi pre celý svet“ je motto tohoročnej Misijnej nedele. Pozýva miestne Cirkvi na každom svetadieli k spoločnej uvedomelosti ohľadom naliehavej nevyhnutnosti znovu začať misijnú činnosť ako odpoveď na mnohé a vážne výzvy našich čias. Podmienky života ľudstva sa zmenili a v týchto posledných desaťročiach, zvlášť po II. vatikánskom koncile, bolo vynaložené veľké úsilie o rozšírenie Evanjelia. Ešte stále ostáva veľa práce, aby sme odpovedali na misijnú výzvu Pána, s ktorou sa neúnavne obracia na každého pokrsteného. Neprestajne volá v prvom rade Cirkvi so starou tradíciou, ktoré v minulosti zabezpečili misiám okrem materiálnej pomoci aj veľký počet kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a laikov. Dali život za účinnejšiu spoluprácu medzi kresťanskými spoločenstvami. Z tejto spolupráce vytrysklo veľa apoštolského ovocia ako pre mladé Cirkvi v misijných krajinách, tak aj pre Cirkvi, z ktorých misionári pochádzali. Tieto Cirkvi dnes riskujú uzavretie do seba z dôvodu postupujúcej sekularizovanej kultúry, ktorá vždy viac preniká do západných spoločností; z dôvodu krízy rodiny; z dôvodu menšieho počtu povolaní a vysokého veku kňazov; riskujú stratu nádeje do budúcnosti a umenšenie misionárskeho úsilia. A práve teraz je čas s dôverou sa otvoriť Božej prozreteľnosti, ktorá nikdy neopúšťa svoj ľud a mocou Svätého Ducha ho vedie k naplneniu Jeho večného plánu spásy.

Dobrý Pastier pozýva aj nedávno vzniknuté Cirkvi k veľkodušnej službe misiám ad gentes. Aj keď majú veľa ťažkostí a prekážok v ich rozvoji, tieto spoločenstvá neustále rastú, niektoré majú šťastlivo veľa kňazov a zasvätených osôb, z ktorých mnohí, aj keď v ich krajine sú potrební, sú poslaní uskutočniť pastoračnú misiu a apoštolskú službu inde, dokonca do krajín dávno evanjelizovaných. Takýmto spôsobom sme svedkami prozreteľnej „výmeny darov“, ktorá prináša požehnanie celému Kristovmu tajomnému telu. Z celého srdca si želám zintenzívnenie misijnej spolupráce s ocenením možností a darov každého. Ďalej si želám, aby Misijná nedeľa prispela k väčšej uvedomelosti všetkých kresťanských spoločenstiev a každého pokrsteného vzhľadom na Kristovo univerzálne povolanie ohlasovať Jeho kráľovstvo až do končín sveta. „Cirkev je vo svojej podstate misionárska“, napísal Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris missio, „lebo rozkaz Kristov nebol podmienený ani povrchný, ale týkal sa srdca Cirkvi. Z toho vyplýva, že celá a každá jednotlivá Cirkev je poslaná k národom. Aj mladé Cirkvi musia mať čím skôr účasť na katolíckej misii Cirkvi a vysielať misionárov, aby všade vo svete ohlasovali Evanjelium, aj keď ešte trpia nedostatkom kňazov“ (62).

50 rokov od historickej výzvy môjho predchodcu Pia XII., encylikou Fidei donum, k spolupráci medzi Cirkvami v službách misie, chcem znovu potvrdiť, že na aktuálnosti a naliehavosti ohlasovania Evanjelia neubudlo. V encyklike Redemptoris missio Ján Pavol II. uznal, že „misia Cirkvi má širší záber ako „vospolnosť medzi Cirkvami“, lebo táto je nasmerovaná predovšetkým na zvláštnu misijnosť“ (65). Už som to niekoľkokrát pripomenul, že misijné úsilie ostáva prvou povinnosťou Cirkvi voči dnešnému ľudstvu. Môže tak usmerňovať a evanjelizovať kultúrne, spoločenské aj etické premeny, a tak ponúknuť dnešnému človeku, v mnohých častiach sveta poníženému a utláčanému z dôvodu šíriacej sa chudoby, násilia a systematického popierania ľudských práv, Kristovu spásu.

Katolícka misia Cirkvi je povinnosťou, z ktorej sa Cirkev nemôže vymaniť. Pán Ježiš zveril misijné poslanie najprv Petrovi a apoštolom. Dnes je to úlohou predovšetkým nástupcu svätého Petra, ktorého si Božia prozreteľnosť vybrala, aby bol viditeľným základom jednoty Cirkvi; biskupov priamo zodpovedných za evanjelizáciu v biskupskom kolégiu i ako biskupov diecéz (porovnaj Redemptoris missio 63). Preto sa obraciam na pastierov všetkých Cirkví, Pánom ustanovených viesť jeho jediné stádo, aby mali účasť na ohlasovaní a šírení Evanjelia. Práve táto starosť podnietila pred 50 rokmi Božieho Sluhu Pia XII., aby rozvinul misijnú spoluprácu podľa požiadaviek čias. Zvlášť, vzhľadom na možnosti evanjelizácie, žiadal od dávno evanjelizovaných Cirkví, aby poslali kňazov na pomoc Cirkvám nedávno založeným. Vytvoril tak priestor pre vznik nového „misijného subjektu“, ktorý dostal meno „Fidei donum“ podľa prvých slov encykliky. Ohľadom toho napísal: „Nespočetný počet mojich detí, zvlášť v krajinách so starou kresťanskou tradíciou, má účasť na dobrách viery. No ešte väčší počet je tých, ktorí ešte čakajú na posolstvo spásy. Keď si toto uvedomujem, cítim horúcu túžbu povzbudiť vás, ctihodní bratia, aby som podporil vaše úsilie v prospech svätej služby šírenia Cirkvi vo svete.“ A dodal: „Kiež dobrotivý Pán Boh, vďaka mojej výzve, hlboko zakotví v srdciach všetkých kňazov misijného ducha a cez ich službu zapáli všetkých veriacich“ (AAS XLIX 1957, 226).

Vzdávame Pánovi vďaky za množstvo ovocia, ktoré priniesla táto misijná spolupráca v Afrike a v iných oblastiach sveta. Množstvo kňazov opustilo svoje pôvodné diecézy a dali svoje apoštolské sily do služieb práve narodených spoločenstiev v chudobných oblastiach a v rozvojových krajinách. Sú medzi nimi mnohí mučeníci, ktorí k svedectvu slova a apoštolskej službe pridali aj obetu svojho života. Nemožno zabudnúť aj na mnohých rehoľníkov, rehoľníčky, laických dobrovoľníkov, ktorí spolu s kňazmi pracovali na diele šírenia Evanjelia až do končín sveta. Misijná nedeľa nech je príležitosťou pamätať v modlitbách na týchto našich bratov a sestry vo viere a tiež na tých, ktorí aj dnes slúžia na obrovskom misijnom poli. Prosme u Pána Boha, aby ich príklad všade prebúdzal nové povolania a novú misionársku uvedomelosť v Božom ľude. Veď každé kresťanské spoločenstvo sa rodí ako misionárske spoločenstvo a práve podľa odvahy evanjelizovať sa meria láska veriacich k ich Pánovi. Môžeme povedať, že pre jednotlivých veriacich sa nejedná iba o jednoduchú spoluprácu na službe evanjelizácie, ale oni sami sú protagonisti a spoluzodpovední za misiu. Spoluzodpovednosť prináša vzrast vospolnosti medzi spoločenstvami i vzájomnej pomoci, či ľudí (kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok, laických dobrovoľníkov) alebo dnes nevyhnutných prostriedkov na evanjelizáciu.

Milí bratia a sestry, misijné poslanie Kristom zverené apoštolom sa dotýka všetkých nás. Misijná nedeľa nech je výbornou príležitosťou si to hlbšie uvedomiť a spoločne vypracovať duchovné a formačné cesty, ktoré uprednostňujú spoluprácu medzi Cirkvami a prípravu nových misionárov šíriacich Evanjelium v týchto našich časoch. Nezabúdajme, že náš prvý a prednostný príspevok, ktorý sme pozvaní ponúknuť v prospech misijnej činnosti Cirkvi, je modlitba. „Žatva je veľká, ale robotníkov málo“ – hovorí Pán – „ preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (Lk 10,2) „V prvom rade“ – už je to 50 rokov, keď pápež Pius XII., blahej pamäti, napísal – „modlite sa teda, ctihodní bratia, ešte viac sa modlite. Pamätajte na obrovské duchovné potreby všetkých tých národov, čo sú ešte ďaleko od pravej viery alebo zbavené každej pomoci, aby vytrvali“ (AAS, cit., str. 240). A povzbudzoval, aby bolo slúžených množstvo svätých omší za misie, veď „tak si to želá Pán, ktorý miluje svoju Cirkev a želá si ju kvitnúcu a rozšírenú na každom mieste zeme“ (tamže, str. 239).

Milí bratia a sestry, aj ja opakujem toto, dnes viac ako inokedy, aktuálne pozvanie. Nech každé spoločenstvo zborovo volá k nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach, aby prišlo jeho kráľovstvo na zem. Zvlášť vyzývam deti a mládež vždy pripravených na veľkodušný misionársky pochod. Obraciam sa na chorých, trpiacich a pripomínam hodnotu ich tajomnej a nevyhnutnej spolupráce na diele spásy. Žiadam zasvätené osoby, zvlášť v klauzúrnych kláštoroch, aby zintenzívnili modlitby za misie. Vďaka úsiliu každého veriaceho nech sa na celú Cirkev rozprestrie duchovná sieť modlitby a pomoci evanjelizácii. Panna Mária s materskou starostlivosťou sprevádzala rodiacu sa Cirkev, nech aj v dnešných časoch vedie naše kroky a vyprosí nám nové Turíce lásky. Nech sme si všetci vedomí toho, že sme misionári Pánom poslaní svedčiť v každom okamihu nášho života. Kňazov „Fidei donum“, rehoľníkov, rehoľníčky, laických dobrovoľníkov slúžiacich na hraniciach evanjelizácie, všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom venujú ohlasovaniu evanjelia, ubezpečujem, že na nich denne pamätám vo svojej modlitbe a všetkým zo srdca udeľujem Apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne, 27.mája 2007, na slávnosť Zoslania Ducha Svätého

Benediktus PP. XVI