4. Pápežské misijné dielo jednoty kňazov a rehoľníkov

Na rozdiel od iných diel má za úlohu napomáhať vzrastu misijného nadšenia medzi kňazmi a rehoľníkmi, teda pomáhať misiám, no nie materiálnou podporou, ale ako apoštoli, ktorým Pán Ježiš prikázal: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). PMD jednoty kňazov a rehoľníkov (PMDjkar) bolo založené blahoslaveným Pavlom Mannom a uznané pápežom Beňadikom XV. 31. 10. 1916. Pavol VI. pri príležitosti 50. výročia jestvovania PMDjkar napísal apoštolský list Graves et Increscentes, v ktorom potvrdzuje, že „ako je Kristus prvý misionár, tak aj všetci kňazi mocou kňazskej služby, ktorá im bola zverená, sú a nazývajú sa misionármi“. Už mnohými dokumentami sv. Cirkvi je potvrdená táto vždy naliehavejšia povinnosť: Evangelii Nuntiandi 68, Postquam Apostoli 5, Redemptoris Missio 67. V tom istom liste Pavol VI. definoval PMDjkar ako dušu PMD.

Pavol Manna sa narodil v Avelline 16. 1. 1872 a stal sa misionárom PIME (Pápežský ústav zahraničných misií). Pôsobil v Birmánii. Za 12 rokov misijnej činnosti sa musel trikrát vrátiť do vlasti z vážnych zdravotných dôvodov a nakoniec musel ostať doma, čo mu spôsobilo veľkú bolesť. Objavil Boží zámer s ním a stal sa prostredníctvom tlače misijným animátorom celej Cirkvi, misionárom misií. Svoju prácu nezameral iba na oboznamovanie Božieho ľudu so šírením sa viery vo svete, na pomoc misionárom obetou a modlitbou, ale predovšetkým na to, aby sv. Cirkev mohla čo najúčinnejšie splniť úlohu evanjelizácie, s čo najväčším počtom misionárov a domorodými kňazmi. Ako riaditeľ časopisu Katolícke misie a zvlášť svojím prvým dielom Missionari autem pauci (Misionárov je málo), podnietil vlnu nadšenia pre misie a veľa misijných povolaní: začal tak plniť veľkú úlohu, misijnú animáciu kléru.

Jeho sen založiť misijnú jednotu kňazov a rehoľníkov (mjkar) sa naplnil schválením Pápežom Beňadikom XV., ktorého k tomu povzbudil blahoslavený Guido Maria Conforti, biskup z Parmy a zakladateľ spoločnosti sv. Františka Xaverského pre zahraničné misie. Prvý medzinárodný kongres misijnej jednoty (3. 1. 1922) nastolil požiadavku vyučovania misiológie v seminároch. Misiológia bola dovtedy neznámou vedou na katolíckych formačných ustanovizniach.

Pavol Manna vo svojich vždy početnejších spisoch nastojil na nenahraditeľnej úlohe presbyterov pri ohlasovaní Evanjelia a výchove Božieho ľudu k misionárskemu úsiliu. Iba tak môžu misionárske povolania kvitnúť. Rozšírenie Misijnej jednoty urýchlilo aj to, že Sv. Otec vo svojej encyklike Maximum Illud (1919) doporučil jej prítomnosť vo všetkých diecézach. Nespočetnými kázňami a tlačou podnietil Pavol Manna medzi kňazmi a rehoľníkmi nadšenie pre misijný ideál, medzi mládežou odvahu uskutočniť ho. Pre neho nejestvuje rozdiel medzi kňazským a misijným alebo kresťanským a misijným povolaním. Jeho heslom je: „Všetci buďme misionármi!“ Pre Pavla Mannu sú všetci pokrstení a predovšetkým „každý kňaz z titulu svojej služby je misionár“. Sťažuje si, že mnohí kňazi si neuvedomujú „veľkú a základnú pravdu, že prvou a hlavnou službou Cirkvi je evanjelizácia sveta“.

Tento všeobecný misijný duch musí byť predchádzaný duchom jednoty s tými, ktorých ako prvý nazval „odlúčenými bratmi“. „Jednota je nevyhnutná k úplnemu víťazstvu Evanjelia vo svete“. Blahoslavený Pavol Manna vo svojich úvahách a jedinečných vyhláseniach prorocky predchádza dokumenty II. vatikánskeho koncilu, zvlášť Ad Gentes 2, 39, Lumen Gentium 28, Optatam Totius 20, Presbyterorum Ordinis 10. Kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, zasvätení laici, to všetko sú misionári. A v roku 1949, dekrétom Huic Sacro Kongregácie pre evanjelizáciu národov ponúka aj im členstvo v misijnej jednote. Pápež Pius XII. dekrétom z 28. 10. 1956 označil Jednotu ako „ Pápežskú“. Dnes celý jej názov je: Pápežská misijná jednota kňazov, rehoľníkov a rehoľníc, ale pre jednoduchosť sa používa názov Pápežská misijná jednota.

V rokoch 1924 – 34 bol Pavol Manna predstaveným svojho inštitútu. Ovocím tejto služby sú „Poznámky k moderným spôsobom evanjelizácie“. Predkladá návrh na formáciu domorodých kňazov a na vytvorenie miestnych Cirkví vedených domorodým klérom. Už ako starec – akoby vo sne -       prorocky predkladá veľký a všeobecný misijný plán: „Naša Cirkev a ohlasovanie Evanjelia“. V predvečer koncilu pozýva Cirkvi založiť misijné semináre a tak mať účasť na evanjelizácii sveta, pomáhať Cirkvám v misijných zemiach. Pavol Manna zomrel 15. 9. 1952 a za blahoslaveného ho vyhlásil Ján Pavol II. 4. 11. 2001.

Ciele

Pomôcky

Duchovné

Materiálne