1. Pápežské misijné dielo šírenia viery

Svätá Cirkev vo Francúzsku sa spamätáva z prenasledovania počas francúzskej revolúcie. Ešte trpí pod štátnou kontrolou, keď sa pridá aj utrpenie rozdelenia z dôvodu galikánskej herézie. Počas Napoleónovho kráľovania (1804 – 1815) mohli slávne Parížske zahraničné misie (PZM) vyslať na Ďaleký Východ iba dvoch misionárov. Práve za takýchto okolností obdaroval Sv. Duch mladú dámu v Lyone Pavlínu Maria Jaricot. Narodila sa 22. 7. 1799 a prežila šťastné detstvo v pohodlí rodiny, ktorá zbohatla počas primyselnej revolúcie. V čase dospievania zažila radosť zo svojej krásy, šperkov, pekných šiat, bola princezničkou svetáckych stretnutí. V sedemnástich rokoch ňou otriasla kázeň ich farára a Pavlína pochopila márnosť a ničotu všetkého, čo sa jej dovtedy zdalo dôležité. Raz navždy to všetko opustila.

Na Vianoce 1816 urobila sľub čistoty a objavila úctu k Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, možnosť vynáhrady urážok voči Najsvätejšiemu Srdcu Pána Ježiša urážanému aj počas výstrelkov nedávnej revolúcie, To všetko sa stalo pozvaním na celý život. Zhromaždili sa oklo nej mladé robotníčky z fabrík jej otca a vzniklo tak duchovné združenie nazvané jednoducho „Zástupníčky“. V roku 1818, na podnet knižôčky vydanej PZM, táto skupina prijala do svojho programu modlitby za misie s týždennou obetou malej sumy na „spoluprácu pri šírení evanjelia“. Pre Pavlínu sa misie stali náplňou celého jej života. Veľkým povzbudením bol pre ňu príklad jej brata Filésa, ktorý sa rozhodol stať misionárom. Úplne zmenila duchovný program i smerovanie činnosti Združenia v prospech misií. Dokázala načrtnúť najjednoduchší a najúčinnejší program modlitby i praktickej pomoci misionárom. Spoločne sa modlia za misie, spoločne im aj pomáhajú. Rodí sa tak pracovná skupina desať osôb, z ktorých každá sa usiluje dať dokopy ďalších desať osôb, ktoré sa modlia a každý týždeň darujú malú sumu v prospech misií. Nápad zachytil srdcia a projekt sa šíril rýchlosťou blesku. 20. 10. 1820 je v Združení už vyše 500 osôb – v Združení, ktoré sa neskôr bude volať Misijné združenie šírenia viery. Jeho oficiálny vznik sa datuje 3. 5. 1822. V roku 1826 sa dielo rozšírilo do Európy, vzniká časopis uverejňujúci listy misionárov a udržujúci živý kontakt s Kongregáciou pre evanjelizáciu národov. Potvrdením misijného ducha a služby katolíckej Cirkvi bolo Motu Proprio „Romanorum Pontificum“ Pia XI. z 3. 5. 1922, kde Misijné dielo šírenia viery vyhlásil za „Pápežské“.

Ciele

PMD šírenia viery usiluje:

Práve pre službu misiám je PMD šírenia viery uznané nielen ako „Pápežské“, ale aj „Biskupské“. Je súčasťou katolíckej Cirkvi, ktorá usmerňuje misijnú činnosť na celom svete, zároveň je súčasťou miestnej Cirkvi, ktorá má právo i povinnosť „učiť všetky národy“ (Mt 28, 19). Je teda pravdou, že PMD sú „pápežové, celého episkopátu i celého Božieho ľudu“ zároveň (Pavol VI. na misijnú nedeľu 1968).

Pomoc

Duchovná

Materiálna